Rozhovor – Jakub Šcholtes
Dátum podujatia neurčený
Pokračovanie našich rozhovorov s umelcami bude tentokrát s Jakubom Scholtesom, ktorý u nás vystavoval minulý rok výber zo svojej tvorby. Dozviete sa v ňom nie len o Jakubovej tvorbe, ale aj o jeho študentských časoch. Rozhovor pre Vás pripravil Pavol Múdry.
Jakub, tvoja tvorba sa zdá byť silne angažovaná, zároveň sa však snaží byť pre diváka ľahká a nenáročná. Do tejto kombinácie sa dostáva ešte rovina symbolická, pričom je jasné, že veľa námetov vychádza zo symbolov, ktorým asi nie každý rozumie. Je to teda celkom zaujímavá zmeť rôznych prístupov a myšlienok. Mnohokrát dostáva diváka do stavu, kedy si chtiac či nechtiac musí klásť rôznorodé otázky. Aký je teda skutočný zámer tvojich obrazov? Majú byť primárne angažované, nenáročné, či zahalené tajomstvom?
Čo sa týka mojej tvorby, je to pre mňa istá forma meditácie, premýšľanie o svete. Neustále sa angažovať nie je cieľom. Ide mi o otvorenie témy, ktorá mňa osobne zaujíma, a o ktorej mám pocit, že by sa malo hovoriť… alebo načrtnúť iný pohľad… no zvyšok už nechám na diváka nech sa s tým vysporiada sám. Ako keď fotograf zachytí zaujímavú situáciu, tak mne ide o niečo podobné, zaznamenať súčasný stav dneška a pozrieť sa naň z rôznych strán, nič viac. Snažím sa hlavne nemoralizovať, nesúdiť. Nič nie je čiernobiele. Je to do istej miery hra. Nejde ani o to, aby divák pochopil každý detail obrazu, skôr aby nasal ducha doby a sám si odpovedal na niektoré otázky. Nechcem servírovať instantné a jednoznačné emócie, o to rýchlejšie potom vyšumia.
Ako je to svojim dielom po stránke odozvy od publika? Sú reakcie skôr pozitívne, alebo negatívne? Koľko ich vlastne je?
Ohlasy sú väčšinou pozitívne a na moje prekvapenie aj u diel, o ktorých by som to povedal najmenej. Zároveň sa niekedy moje veci interpretujú spôsobom aký by ma ani nenapadol. Je to zaujímavé a aj obohacujúce . Dostáva to potom úplne iný rozmer. Stretávam sa s tým často.
A ako sa ti darí na poli trhu s umením? Je z tvojho pohľadu ťažké fungovať v dnešnom svete ako umelec?
Čo sa týka ekonomickej stránky tak o moje diela bol vcelku dobrý záujem. Teraz je trochu útlm ako so všetkým. Často sa mi stávalo, že sa pri návšteve ateliéru predalo veľa diel, skôr ako sa niekde stihli prezentovať. Zopár výstav som už takto musel odmietnuť, nakoľko som nemal s čím vyplniť priestor galérie. Čo sa do istej miery môže zdať kontraproduktívne, ale na to nech si už urobí názor každý sám. Preto aj moja výstavná činnosť nie je taká intenzívna. Zároveň sa venujem maľbe, ktorá je aj po technickej stránke časovo náročná. Našťastie nie som na voľnej nohe, a ako pedagóg mám stály príjem. Nie som tak odkázaný na zháňanie zákaziek a projektov, s ktorými by som sa možno ani nestotožňoval. Pomáha to zachovať si pocit slobody a tvoriť keď to naozaj považujem za aktuálne.
Aká bola tvoja cesta k umeniu, aké boli tvoje začiatky, a ako si sa dostal na štúdium Vysokej školy umení v Košiciach?
Začiatky boli asi ako u väčšiny. Nejaký vážnejší záujem o umenie sa prejavil v puberte. V tú dobu človek hltal všetko a snažil sa napodobovať vtedy mne známych umelcov. Nakoľko som sa dosť intenzívne venoval graffity, tak snaha o zdokonalenie a hľadanie nejakých štýlov bola o to intenzívnejšia J Neskoršie smerovanie na strednú umeleckú školu a potom ďalej bolo už samozrejmosťou. Najprv som nastúpil na katedru výtvarnej výchovy v Prešove kde som spoznal veľa úžasných ľudí, s ktorými sa priatelím do dnes. No nakoľko to nespĺňalo moju predstavu o štúdiu umenia a mojom smerovaní odišiel som. Fakulta umení v Košiciach bola pre mňa jedinou voľbou, nakoľko som ju vtedy vnímal ako najprogresívnejšiu a môjmu uvažovaniu o umení najbližšiu. Keď som sa tam hlásil mojim prvoradým zámerom bolo tvoriť a bolo mi tak trochu jedno u koho v ateliéry budem. Ja som celé štúdium poňal ako veľký experiment, objavovanie možností umenia. Nakoľko som mal v čase prijímacích skúšok najviac maliarskych a kresliarskych prác tak som zakotvil v ateliéry súčasného obrazu u Adama Szentpéteryho. Hoci pôvodne som mal v pláne ísť na sochu, prihlášku som v poslednej chvíli zmenil. Ale som rád, pretože maľba ako médium mi vyhovuje najviac, hoci som sa veľmi často aj po škole venoval priestorovým veciam vrátane dizajnu.
Študentské časy pre umelcov znamenajú celkom zaujímavú časť života. Mnohí ju strávia vo duchu veľmi bohémskej spoločnosti svojich známych, iní prehlbujú svoje znalosti v umení a pokúšajú sa hľadať nové vyjadrenie o samote. Ako to bolo v tvojom prípade? čo pre teba znamenal študentský život v Košiciach? A čo ti priniesla samotná škola, na ktorej si študoval?
Samotné štúdium ma naučilo sebadisciplíne, nebáť sa prejaviť svoj názor a taktiež vedieť sa za svoj názor postaviť. Samozrejme aj pre mňa to bola časť života, na ktorú rád spomínam. No nakoľko moja situácia nebola rúžová bolo treba si na štúdium zarábať. Bolo nutné sa poriadne obracať, aby to človek cele zvládol, čo bolo dosť dobrodružné. Samozrejme vzniklo veľa dobrých priateľstiev, ktoré pretrvali do dnes. Bolo to veľmi turbulentné a zaujímavé obdobie môjho života.
Od tvojej výstavy v našom ateliéry ubehol skoro rok a my vieme, že si sa stal otcom.
Áno momentálne má môj syn päť mesiacov, no máme pocit akoby s nami bol odjakživa. Každý deň prinesie niečo nové a je to naozaj úžasný pocit. Napriek tomu, že je to ešte malý človiečik tak nás každý deň niečo naučí.
Ako sa zmenil tvoj umelecký život po takej dôležitej udalosti?
Nemám dojem, že by to nejako výrazne ovplyvnilo môj umelecký život. Mne osobne to dodalo veľa energie a nakoplo k novým veciam aj po umeleckej stránke.
Momentálne zažívame všetci celkom turbulentné obdobie. Čo priniesla doba koronaviru do tvojho života? Ako teraz funguješ? A čo plánuješ?
Nakoľko je situácia aká je neplánujem nič a užívam si prítomne okamihy. Napriek všetkým tým smutným veciam, ktoré posledné mesiace priniesli spoločnosti musím povedať, že pre mňa osobne je celá táto situácia po istej stránke požehnaním, aj keď to možno neznie veľmi pekne. Nakoľko som mal posledné roky naozaj šialené pracovné tempo, a musím podotknúť, že naozaj šialené… táto situácia mi pomohla byť viac s rodinou, užívať si prítomnosť, zastaviť sa, prehodnotiť priority, dokonca viac tvoriť. Pre môj život má našťastie táto situácia len pozitívne dopady.