ROZHOVOR – Juraj Florek

Dátum podujatia neurčený

…na strednej škole som bol zlý chlapec…
Minulý rok vo februári sa v priestoroch ateliéru Loft predstavili vlastnou výstavou Juraj Florek a Juraj Toman. Pri tejto príležitosti s Jurajom Florekom urobil školský časopis Inak (Gymnázium Dubnica nad Váhom) rozhovor, aby umenie priblížili študentom. My vám ho teraz prinášame ako malé obhliadnutie za touto výstavou.

Kto si?
Volám sa Juraj Florek. V roku  2014  som skončil Akadémiu umení v Banskej Bystrici –  odbor Maľba. Odvtedy som umelec na voľnej nohe. Maľovanie mestskej krajiny je moja veľká celoživotná vášeň. Dúfam, že mi to zostane po zvyšok života.

Ako by ste opísali svoju tvorbu?
Som plenérový maliar, čo znamená, že moje obrazy vznikajú priamo v teréne. Maľovať prírodu ma nebaví ani trochu, maľujem iba urbanistické prostredie. Je to dobrodružný prístup k maľovaniu mimo komfortnej zóny. Keď obrazy vznikajú v teréne, verím, že sú autentické.

Ako ste sa dostali ku kresleniu/maľovaniu a k umeniu celkovo?
Na strednej škole som bol zlý chlapec. Pomaľovali sme graffiti maľbami celé mesto. Párkrát bola po mňa polícia aj v škole. Boli to pekné časy. Neskôr som presedlal na olejomaľbu na plátne a tej sa držím doteraz.

Koho/čo vnímate ako vašu najväčšiu múzu?
Mesto alebo urbanistické štruktúry sú pre mňa nevyčerpateľná inšpirácia. Stačí sa prejsť po meste a opäť sa objavia nové nápady, ako ho pretlmočiť. Mám veľmi rád betón, betón je moja inšpirácia.

Máte nejaký “recept” na vytvorenie dobrého obrazu?
Áno – dobrý obraz nikdy nevznikne ľahko, musí tam byť súboj autora s plátnom.

Akú radu by ste dali začínajúcim výtvarníkom?
V dnešnej dobe je veľa umelcov, treba pracovať viac, ako je priemer. A nikdy nestratiť idealizmus. Keď je v tvorbe dávka idealizmu, je tam obvykle aj kopec srandy a  človeka to prirodzene baví.

Keďže sme robili tento rozhovor pre časopis INAK, museli sme Jurajovi položiť i otázky, ktoré sa len tak často nekladú.

Ako by ste popísali dokonalý svet?
Dokonalý svet vyzerá ako moje obrazy – neprikrášľovaná pravda o stave vecí.

Keby ste mali zomrieť a vrátiť sa späť na svet ako vec, zviera alebo človek – kto alebo čo by to bolo?
Ja by som asi skúsil opicu niekde v Káthmandu, také tie malé a prefíkané. S ostatnými opicami by sme sa pretekali, kto čo ukradne turistom – bolo by kopec srandy.

Aká je vaša predstava absolútneho šťastia?
Keď svoju myseľ naplníte toľkými dobrými dojmami, že vždy keď sa myseľ pozrie na seba samú, tak bude mať z toho obrovskú radosť.