Rozhovor – Ivana Šáteková
Dátum podujatia neurčený
…ja by som pretekala v absurdnejších disciplínach ako je umenie.
Si pôvodom Bratislavčanka, vyštudovala si v Bratislave a v Bratislave aj v súčasnosti žiješ. Nemala si niekedy pocit, že by si z Bratislavy rada vypadla a čerpala inšpirácie pre umenie aj niekde inde?
Bratislavu aj napriek jej mnohým chybám mám rada. Je to najmä kvôli rodine a kamarátom. No je mi ľ’úto, že som nevyužila možnosti študijných pobytov. Nebola som veľmi odvážna školáčka:)
Svoje magisterské štúdium si dokončila v roku 2012. O rok na to si bola nominovaná v súťaži Essl Art Award a v roku 2014 získala Cenu Nadácie Tatra banky za umenie. Ako vnímaš tento rýchly vzostup po dokončení školy, čo to prinieslo a aký názor máš na oceňovanie súčasného umenia?
Ja to stále nejak nevnímam, že by to bol vzostup. Ako mi moderátorka Adela Banášová počas odovzdávania Ceny Nadácie Tatra banky gratulovala, tak mi povedala jednu vetu: “Od zajtra sa ti zmení život.” A, samozrejme, sa nič nestalo. Mnohí ľudia v mojom okolí ani netušia, že som nejakú cenu dostala. Potešilo to, ale život to naozaj človeku nezmení. A tie súťaže v umení sú naozaj veľmi relatívne. Ako všetci vieme, nedá sa merať jeho kvalita podľa nejakých štandardizovaných tabuliek. Otázku potreby súťaže v umení si kládli aj finalisti minuloročnej ceny Oskara Čepána. Diskusia bola veľmi divoká a ja s úľubou som to celé sledovala. Mnohí sa vyjadrili, že by Cenu OČ mali zrušiť a ja som rada, že tento rok práve neprajníkom bolo ukázané, že to zmysel má. Silný výber finalistov zaručil kvalitnú výstavu a keby vyhral hociktorý z nich, tak to nebude zlé rozhodnutie poroty. A keďže ja som veľmi súťaživý človek, tak ja by som pretekala v absurdnejších disciplínach ako je umenie.
Sama hovoríš, že je slovenský folklór prezentovaný idealisticky. Ty vravíš, že sa snažíš toto umenie spodobňovať kritickým okom a pravdivo. Ľudové umenie sa však pomaly z našich krajov vytráca a udržuje sa len na odľahlých miestach mimo miest. Aký význam to má, ak o ľudovom umení počúvame len sporadicky a s nezáujmom? (Hlavne čo sa týka záujmu mladých skôr o svetové trendy.)
Ja si myslím, že je práve veľmi silný návrat ku koreňom. Svedčí o tom aj veľká sledovanosť tv programu, ktorý prednedávnom predstavila RTVS. Tak ako sa hľadajú rôzne superstar, tak sa hľadal najlepší folklórny hudobný počin. Program bol veľmi gýčový a ponúkol konzumentovi pri obrazovke asi to najznámejšie z folklóru a do neprebádaných vôd sa radšej nepúšťal. No tá sledovanosť bola fascinujúca. Tá hrdosť v Slovákoch na to, čo sa tu kedysi tvorilo je obrovská, ale je takisto veľká aj neznalosť toho folklóru. Ide po povrchu. Ja som sa práve snažila cez tú ľudovú slovesnosť, ktorá ľudom až taká známa nie je, ukázať aj tú našu, nie veľmi pôvabnú podobu.
Voľba média vyzerá byť pri tvojej práci druhoradým predmetom. Vyberáš techniky podľa zvolenej témy. Ako však pri výbere postupuješ? Ide ti o to, aby ľudia tvojmu umeniu rozumeli jednoduchým spôsobom? Alebo nad výberom premýšľaš komplexnejšie?
Je to rôzne. Niekedy mám prvý koncept, s ktorým chcem pracovať a hľadám najadekvátnejšiu formu, aby ten koncept podporila a nie zahltila. Alebo je to naopak ako to bolo práve pri výšivkách. Pri listovaní knihy o slovenskej ľudovej výšivke som naďabila na Šopornianske výšivky, ktoré sú absolútne jedinečné a ich figurálny motív bol ideálny na môj naratívny spôsob v tvorbe. Vedela som, že chcem spracovávať tému Slovenska a našich koreňov a výšivky boli jasnou voľbou. Veľmi čitateľný symbol v našom prostredí.
Tvoja tvorba v poslednej dobe zaznamenáva veľký úspech. Pred rokom si vystavovala v Bratislave, neskôr v Piešťanoch a v súčasnosti prebieha okrem Trenčína výstava aj v Banskej Bystrici. Myslíš, že je to práve kvôli umeniu, ktorému sa venuješ? Kvôli aktivizmu a súčasnému názoru, že na takéto veci treba upozorňovať? Nemáš pocit, že tých výstav už bolo vskutku dostatočne, a že by si mala takpovediac načerpať nové skúsenosti a sily pre ďalšie projekty?
Bolo tých projektov v poslednej dobe naozaj veľmi veľa. A som trochu aj rada, že sa v blízkej budúcnosti ani žiadna výstava nečrtá. Nechcem, aby tie veci boli prefláknuté a aby som sa stala tou, čo “robí tie výšivky”. A taktiež nechcem byť tou, o ktorej si budú hovoriť, že zneužívam turbulentné obdobie našej krajiny. No ignorantom byť neviem, aj keď by to bolo mnohokrát pohodlnejšie. A neviem sa už asi ani vrátiť späť do normálu. Mám už vymyslené 2 nové projekty a keďže vždy začínam rešeršom, tak vtedy si vyčistím dokonale hlavu.