CE ZA AR 2017 Trenčín
Dátum podujatia: 3 May 2018
3.5. – 26.5. 2018/VERNISÁŽ VÝSTAVY 3. 5. o 19:00 v ateliéri budovy NOE (4. poschodie)
Cena, ktorej vyhlasovateľom je Slovenská komora architektov, sa tradične odovzdáva v šiestich kategóriách – Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Obnova a prestavba, Interiér a Exteriér. „Vzhľadom na štatút Ceny, ktorý hovorí, že kategória môže byť hodnotená iba v prípade, ak sa do nej prihlási šesť a viac diel, sme, bohužiaľ, tento rok nemohli hodnotiť kategóriu Bytové domy,“ hovorí Oľga Miháliková, projektová manažérka Ceny CE∙ZA∙AR.
Architekt Juri Troy, predseda medzinárodnej poroty CE·ZA·AR 2017, si myslí, že dôvodom mizivého zastúpenia bytových domov je veľký tlak zo strany investorov: „Chcú maximalizovať kapacitu týchto budov. Nie je to len problém Slovenska, čoraz častejšie sa s tým stretávame aj u nás v Rakúsku. Myslím, že ide o celospoločenský problém,“ približuje realitu známy viedenský architekt. Na jednej strane ceny budov stúpajú, no na ich hodnote sa to veľmi neprejavuje. Ďalší člen poroty, architekt Michal Krištof, poukázal aj na skromné zastúpenie kategórie Občianske stavby. Je smutné, že kvalitnými realizáciami, ktoré spĺňajú vysoké kritériá kvality, sú len dva objekty, a to jedna kaviareň a jeden poľovnícky dom. Žiadna škola, nemocnica, galéria či knižnica, žiadna investícia hradená a iniciovaná štátom či mestom. Je to tým, že je všetkého dosť a už nie je potrebné stavať nové verejné budovy? Alebo tým, že sa verejné stavby nestavajú?
O víťazoch rozhodovala medzinárodná odborná porota v zložení:
Andrzej Marcin Bulanda (architekt, Poľsko), Irakli Eristavi (architekt, Slovenská republika), Michal Krištof (architekt, Česká a Slovenská republika), Ilona Németh (výtvarníčka, Slovenská republika), Juraj Sumbal (architekt, Slovenská republika), Jan Šépka (architekt, Česká republika) a predseda poroty Juri Troy (architekt, Rakúsko)
„Bronzový domček CE∙ZA∙AR‐a“ – sošku, ktorej autorom je akademický sochár Ján Hoffstädter, – si tento rok prevzali architekti za tieto diela:
RODINNÉ DOMY
DOM V DOME
Bernolákovo
autori: Martin Jančok
spolupráca: Michal Janák, Ivana Čobejová, Ľubica Segečová, Michal Marcinov, Samuel Šimonovič
Rurálna periféria Bratislavy sa čoraz častejšie stáva miestom pre architektúru. Rozhodnutie odísť bývať mimo mesta nemusí byť len hľadaním pokoja či anonymity, ale je aj príležitosťou na architektonický výraz. Dom v dome Martina Jančoka už svojím názvom dáva najavo, že ide o jasný koncept. Jeho základom je dvojitý plán ako sústava vnútorného a vonkajšieho domu. „Jadrový dom“ napĺňa funkcie celoročného základného využitia. Dominuje mu vertikálne otvorený obývačkovo-kuchynský priestor, ktorý je po stranách doplnený ďalšími miestnosťami. Vonkajší program tvorí miesto na garáž, bazén, patiá či sklad. Hranicou tohto priestoru a zároveň „obalom“ celého objektu je svetelno-priepustná stena z vlnitého polykarbonátu. Medzipriestor, ktorý takto medzi oboma plánmi vzniká, nechce byť domom ani záhradou. Je optickým rozšírením vnútra, korzom, vstupom do zelene a otvorenou hrou pre rôzne užívateľské scenáre. Súčasťou tvorivého konceptu je autorský interiérový dizajn, vytvorený špeciálne pre tento dom.
„Dom v dome získal ocenenie predovšetkým pre jasné a dôsledné uplatnenie konceptu pri celej realizácii. Racionálne riešená dispozícia s ústredným zvýšeným svetlíkom nad jedálňou odráža inšpiráciu v typológii renesančných víl. Vnútorne uzavretý svet v dome je krytý v druhom pláne priesvitnou membránou, ktorá zároveň zväčšuje obytnú plochu stavby. Dotiahnutie konceptu pomocou zvolených materiálov dáva celej stavbe neformálny charakter.“
Jan Šépka (architekt, Česká republika)
OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY
POĽOVNÍCKY DOM
Kuchyňa
autori: Tomáš Auxt, Peter Kožuško, Miro Hrušovský, Peter Hudač
spolupráca: Michal Zábranský
Poľovnícky dom na Záhorí pri Kuchyni opúšťa klasickú predstavu o poľovníckej chate v lese a chce ponúknuť viac. Kompozícia piatich budov otočených čelom k sebe vytvára uzavretý celok. Jeho stredobodom je otvorený spoločný priestor – „obývačka“ či nádvorie. Odtiaľto sa vstupuje do všetkých budov a zároveň ide o miesto stretnutia pri centrálnom ohnisku. Uzavretá štruktúra celého objektu signalizuje ohraničené „súkromie“ špecifickej komunity (investorom je poľovnícky revír) s jej vlastnými záujmami a potrebami. Päťhranné a navzájom prepojené usporiadanie zároveň rozpráva príbeh funkčného využitia. Prvou budovou je „pitevňa“ – miesto kontaktu po návrate z poľovačky a nerezový interiér na spracovanie mäsa. Nasleduje
spoločenská miestnosť – „hostinec“ – určený na konzumáciu a posedenie. Zadný balkón budovy slúži aj ako tréningová strieľňa na terč. Ďalej nadväzujú priestory na ubytovanie s všadeprítomnými trofejami a parožím. Poľovnícku story uzatvára objekt s technickým zázemím a skladom.
„Víťazná práca mňa osobne, ale i väčšinu porotcov nadchla už na začiatku hodnotenia pri prvej obhliadke všetkých diel. Porota sa jednomyseľne zhodla, že projekt musíme navštíviť a posunúť ho do ďalších kôl. Realita očakávania naplnila a v niektorých ohľadoch i prevýšila. Stavba je komplexne a kvalitne zvládnutá od konceptu až po detail, ide jednoznačne o jeden z najlepších domov tohtoročnej ,úrody‘ na Slovensku. Porotu zaujal jednoduchý, čitateľný a zároveň výrazný hmotový koncept, miera flexibilného prepájania, otvárania a uzatvárania interiéru a exteriéru, rovnako ako práca s drevom a detailom.“
Michal Krištof (architekt, Česká republika)
OBNOVA A PRESTAVBA
STARÁ SYNAGÓGA V BARDEJOVE
Bardejov
autori: Peter Gomboš, Ján Krcho, Tomáš Lupták
„Práca sa ukončila 8. júla 1836 a nech je táto budova navždy svätyňou“ – to sú posledné slová na dedikačnej tabuli v Starej synagóge v Bardejove. Budova svoje prísne náboženské využitie stratila, ale dnes môže sláviť to, že prežila. Jej rekonštrukcia je prvým viditeľným výsledkom úsilia o záchranu Židovského suburbia, komplexu židovských rituálnych budov v Bardejove, ktoré je súčasťou Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Podobne ako iné synagógy, aj bardejovská bola dlhodobo využívaná na skladové účely. Nakoľko sa objekt zachoval bez výrazných zásahov do pôvodnej podoby, pri obnove bola uplatnená najmä konzervačná metóda. Autori identifikovali originálnu farebnosť fasády, reštaurovali fragment slnečných hodín a dostavali zbúraný rizalit na južnej fasáde. V interiéri rekonštruovali napríklad drevené stropy s maliarskou výzdobou či poškodené schodisko ku schránke s Tórou. Obnovený priestor má slúžiť predovšetkým na kultúrne účely. Rekonštrukcia pokračuje ďalšími objektmi suburbia.
„Cena bola udelená za jedinečný a citlivý prístup k zachovaniu židovského dedičstva na Slovensku. Rekonštrukcia Synagógy v Bardejove je prvým krokom k revitalizácii židovskej štvrte, ktorá by mala slúžiť ako miesto pripomenutia si židovskej minulosti a spoločnosti, ktorá zahynula. Projekt upriamuje veľkú pozornosť na históriu a starostlivosť o renováciu pôvodných artefaktov. Najdôležitejším prvkom projektu je však obnova ducha tohto miesta. Návrat genia loci je hmatateľný a napĺňa hlavný odkaz jeho zakladateľov z roku 1863: ,Nech je táto budova vždy svätyňou!‘“
Andrzej Marcin Bulanda (architekt, Poľsko)
INTERIÉR
REKONŠTRUKCIA BYTU V BÝVALOM KLÁŠTORE
Trnava
autori: Peter Jurkovič
Málokto sa môže pochváliť, že býva v priestoroch bývalého kláštora zo začiatku 18. storočia, aj keď bol pred päťdesiatimi rokmi prestavaný na obytný dom. „Wau efekt“ pri vstupe do bytu vyvoláva takmer štvormetrová výška stropu. Vznikla odstránením dodatočných znížení, ktorými predchádzajúci obyvatelia zrejme stláčali vykurovacie náklady. Cieľom aktuálnej rekonštrukcie je, naopak, uvoľniť priestor. Pod dreveným trámovým stropom sa tak otvára priestranný byt, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako jedna miestnosť. Avšak len dovtedy, kým sa jedna časť mohutnej knižnice nezmení na pohyblivé krídlo, ktoré odkryje spálňu a ďalšie časti bytu. Autor rekonštrukcie si tak splnil sen o tajných dverách. Časť vstupnej chodby bytu je priznaná dlažbou s ornamentom, a to v kontraste s drevenými parketami v hlavnom priestore. Odtiaľto je prístup do ďalšej spálne. Byt bol koncipovaný pre mladú dvojicu, no vstavaný nábytok je navrhnutý tak, aby sa dal jednoduchým zásahom zmeniť pre potreby rodiny s deťmi.
„Výber v kategórii interiér nebol ľahkou úlohou vzhľadom na veľký počet a vyrovnanú kvalitu prihlásených diel. Porota sa nakoniec rozhodla pre udelenie ceny Rekonštrukcii bytu v bývalom kláštore v Trnave, ktorý je dobrým príkladom prístupu k adaptácii priestoru na súčasné potreby. Autor citlivo narába s pôvodnými stavebnými konštrukciami a nenásilne ich zapája do nového konceptu. Nové so starým tu nesúťaží, ale vhodne sa dopĺňa. Všetky zásahy sú dôsledne riešené pomocou vstavaného nábytku, ktorý podľa potreby spája alebo rozdeľuje priestor. Byt pôsobí veľkoryso priestranne, no napriek tomu skromne. Stavebný interiér, použité materiály, premyslené detaily, nábytok a doplnky spolu vytvárajú príjemnú atmosféru domova.“
Juraj Sumbal (architekt, Slovenská republika)
EXTERIÉR
CASTELLUM CAFE
Nitra
autori: Martin Dulík, Marek Šumichrast, Lívia Dulíková
Hrady pôvodne slúžili ako izolované a chránené sídla moci s prístupom pre vyvolených. Dnes – vo svojej funkcii ako kultúrne pamiatky – sa snažia prilákať čo najviac ľudí. Platí to aj o Nitrianskom hrade. Riešenie prístupovej cesty k hradu teda neslúži na kontrolu príchodzích, ale snaží sa o spríjemnenie výstupu a vytvára miesto na zastavenie a oddych. Tým je daný aj program reštaurácie a kaviarne Castellum Café. Objekt neexhibuje na hradnom kopci, ale, naopak, decentne ustupuje do svahu. Strecha budovy tak vytvára prirodzenú výhľadovú terasu, ktorej súčasťou je umne konštruovaný mobiliár, slúžiaci aj na stropné presvetlenie interiéru. Presklená fasáda objektu ponúka výhľad na mesto i na okolité hradby. Súčasťou projektu je nová prístupová cesta, úprava zelene a sprístupnenie románskych hradieb, ktoré boli odkryté počas archeologického
prieskumu v súvislosti s výstavbou kaviarne. Koncept podpory turistickej infraštruktúry smeruje k tomu, aby sa život z mesta rozvinul aj na hradný kopec.
„Novostavba kaviarne získala ocenenie predovšetkým pre veľmi pokorné situovanie vo svahu pred vstupom do Nitrianskeho hradu. Za rovnako dôležité považovala porota riešenie celého verejného priestoru v okolí novej kaviarne, a preto došlo pri hodnotení k preradeniu realizácie do kategórie exteriér. Samotný objekt sa stáva terasou, ktorá ponúka ďalšie pobytové možnosti v parku. Kaviareň, park a prezentácia architektonických vykopávok vytvárajú príjemný celok. Zvolená mierka je súčasná, ale zároveň decentná.“
Jan Šépka (architekt, Česká republika)
PATRÓN ARCHITEKTÚRY
Slovenská komora architektov vyhlásila v rámci slávnostného galavečera CE∙ZA∙AR i ocenenie – „Patrón architektúry“ – za osobitný prínos pre rozvoj architektúry, ktorý nie je vyjadrený architektonickým dielom. O udelení tejto ceny nerozhoduje medzinárodná porota, ale predstavenstvo Slovenskej komory architektov.
Cenu „Patrón architektúry“ 2017 udelila Slovenská komora architektov ojedinelému úkazu občianskeho aktivizmu presahujúcemu regionálny význam na medzinárodnej úrovni. Obnova Behrensovej synagógy bola bezprecedentnou úlohou ako významom, objemom, tak aj náročnosťou. V zásadnom momente zastúpili iniciátori obnovy úlohy samosprávy a štátu. Tento neštandardný a odvážny proces obnovy bez počiatočných investícií s pomocou menších grantov, desiatok dobrovoľníkov a sponzorov vytvoril kultúrny stánok Nová synagóga.
Projekt obnovy a revitalizácie Synagógy na kultúrne účely realizuje občianske združenie Truc sphérique (kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie) v spolupráci a s podporou Židovskej náboženskej obce Žilina ako vlastníka pamiatky. Na jej stránkach nájdete okrem iného napísané:
„Našou základnou motiváciou je samotná budova. Je múdra aj krásna. Vnímame jej ušľachtilosť, ktorou nenápadne dominuje svojmu okoliu. Málokto postrehne, že patrí medzi najvýznamnejšie európske stavby svojho druhu.
Začiatkom roka 2011 sme sa dozvedeli, že Židovská náboženská obec Žilina hľadá nového nájomníka synagógy. Po uvedomení si dôležitosti záchrany stavby pred možným komerčným využitím sme predložili náš projekt obnovy pamiatky a jej kultúrneho využitia. Získali sme dôveru v tento utopický zámer, podporenú 30-ročnou zmluvou so symbolickým nájomným. Začali sa prvé výskumy a v roku 2012 aj prvé rekonštrukčné práce. Odvtedy robíme, čo sa dá, aby sme splnili nároky, ktoré si kladie budova sama, a cítime, že sme spolu s vami súčasťou jedného z najväčších dobrodružstiev našej generácie.
Naším zámerom je nielen obnovená Behrensova stavba, ale aj nový život v nej. Cieľom je vytvorenie výstavného priestoru pre súčasné umenie a ďalšie kultúrne aktivity európskeho rozmeru s kvalitným kurátorským programom a jednoznačným profilom, ktorý bude kombináciou produkcie výstav a produkcie diskurzu.“
iniciátori projektu NOVÁ SYNAGÓGA: Marek Adamov, Róbert Blaško a Fedor Blaščák
hlavný architekt: Martin Jančok (P-L-U-R-A-L)
historické a reštaurátorské výskumy: Magda Kvasnicová, Ján Hromada, Peter Szalay, Ivan Pilný, Gabriel Hartl, Marek Repáň
odborná spolupráca: Vladimír Majtán (Krajský pamiatkový úrad v Žiline), Pavel Frankl (Žilinská židovská obec)
CENA VEREJNOSTI
O víťazovi Ceny verejnosti rozhodli hlasujúci v online hlasovaní na portáli Hospodárskych novín www.hnonline.sk. Z celkového počtu 4 526 získalo víťazné dielo 1 031 hlasov. Už tradične odovzdal cenu víťazom primátor hlavného mesta Bratislava Ivo Nesrovnal a šéfredaktorka Hospodárskych novín Marcela Šimková.
OBNOVA ČASTI NÁMESTIA SLOBODY
Prievidza
autori: Marian Trcka, Branislav Lackovič, Jaroslav Tarajčák
Nedostatkom ústredných námestí býva, že neslúžia na to, aby sa na nich zdržiavali ľudia, ale aby vynikol monumentálny pamätník či iný objekt v ich strede. Podobný problém malo mesto Prievidza. Slúži ku cti, že pri riešení úpravy časti Námestia slobody zvolili cestu architektonickej súťaže. Zadaním bolo oživenie hornej časti námestia s využitím vodného prvku. Realizácia víťazného návrhu pôsobí tak, ako by vynovený priestor takto vyzeral odjakživa. Jeho neokázalosť je však plusom. Jadro návrhu je neklasická fontána, ktorá má formu pozdĺžnej vodnej plochy. Priestor s tryskami sa začína na úrovni terénu a jemným spádom prechádza do plytkého bazénu, ktorý je ukončený lavičkou. Súčasťou riešenia je úprava schodísk na námestí a umožnenie bezbariérového pohybu aj starším obyvateľom. Dielom tvorcov sú aj atypické lavičky lemujúce celý priestor. Vstup architektov jednoznačne prispieva k tomu, že obyvatelia námestie nepoužívajú len ako križovatku na ceste za nákupom, ale aj na stretnutia a oddych.