Rozhovor – Ľuboš Feranec
Dátum podujatia neurčený
Ako mladý človek si určite ešte pamätáš svoje študentské časy. Ako spomínaš na svoje umelecké začiatky?
Keďže sa momentálne nachádzam v umeleckých začiatkoch, tak sú to pomerne čerstvé spomienky. Bol to práve posledný rok na vysokej škole, kedy som žil taký stopercentne umelecký život. Ráno som vstal a okamžite som začal maľovať. Všade po zemi som mal poukladaný igelit, aby som nezašpinil koberec. Po obede som sa venoval písaniu diplomovej práce a čítaniu kníh, odkiaľ som čerpal referencie. Večer som opäť maľoval a tak stále dookola celé dva semestre. Po škole som potom vytváral grafomotorické cvičenia a omaľovánky pre jedno centrum voľného času v Martine a neskôr ilustrácie pre firmu, ktorá sa zaoberala výrobou didaktických pomôcok pre školy.
V tvojej tvorbe prevládajú krajinomaľby. Prečo je pre teba tento námet taký špecifický?
Krajina je k dispozícii vždy. Je to taký každodenný chlieb. Bavia ma tie drobné maliarske výzvy, ktoré človek nachádza v plenéri. Veľkú úlohu hrá aj faktor času v krajine, ktorý nič neodpúšťa. Učí maliara šermovať štetcom, zdokonaľuje jeho maliarsku techniku. Okrem toho mám mizernú obrazotvornosť, potrebujem nejaké záchytne body v realite, ktoré podnecujú tvorivosť.
Už dlhšiu dobu aktívne nepôsobíš na umeleckej scéne. Sleduješ premeny vsúčasnom umeleckom prostredí? Zaujalo ťa niečo v poslednej dobe?
Nuž nepôsobím, keďže som sa ani veľmi nesnažil vystavovať to, čo som doposiaľ vytvoril. Prvé roky som prerábal byt, v ktorom teraz bývam, potom nasledovalo dosť hektické obdobie, kedy som striedal rôzne povolania. Naozaj nebolo kedy ani len pomyslieť na výstavy. A čo sa týka umeleckého diania, sledujem tvorbu svojich kolegov a kolegýň zo školy.
V čom podľa teba spočíva rola umelca v dnešnom svete a ako sa s týmto označením stotožňuješ ty?
Umelec je dnes dosť široký pojem. Maľba v súčasnosti tvorí len malý fragment umenia. My maliari máme tú výhodu že “Smrť maľby” nastala už pred viac ako sto rokmi. V maľbe už naozaj nie je, čo objavovať. Malevič nás zbavil ťarchy modernizmu. Preto si veselo môžeme maľovať, čo sa nám zachce. Trebárs aj krajinu. Mnohí súčasní umelci sa silou-mocou snažia byť “contemporary” a pozorne sledujú témy, ktoré rezonujú a pritom si ani neuvedomujú, ako veľmi “temporary” sú mnohé takéto témy. Umelec by mal byť pozorovateľ spoločnosti, ale nenechať sa strhnúť vírom “hnilých a vyvetraných myšlienok” ako o tom recituje Richard Müller v jednej svojej skladbe.
Po dlhšej dobe sa tvoje dielo opäť dostalo k verejnosti. Čo to pre teba znamená?
Znamená to pre mňa naozaj veľmi veľa. Úprimne si to cením. Dodalo mi to neuveriteľný impulz do ďalšej tvorby a už plánujem ďalšie výstavy. Je to iba malý krok v programe vašej galérie, ale veľký skok vo vývoji mojej umeleckej kariéry.
