Machnac

Machnáč, Braňo a iné obrázky@Juraj Toman a Juraj Florek

Dátum podujatia neurčený

Výstava MACHNÁČ, BRAŇO A INÉ OBRÁZKY… svojim názvom nadväzuje na predchádzajúcu tandemovú spoluprácu Juraja Tomana a Juraja Floreka.
Po predošlých výstavách

• FLOREK A TOMAN, Nástupište 1-12, Topoľčany 2014
• NEIGHBOURHOOD PLAYGROUNDS, BB15 Gallery Linz 2014
• VON DO MESTA, Galéria Jozefa Kollára Banská Štiavnica 2015
• KAFILÉRIA MUŠKÁTY, PETER BEHRENS A INÉ, Galéria Sumec Bratislava 2015

ide v poradí už o piatu spoluprácu týchto výtvarníkov.

Juraj Toman má zvládnuté všetky aspekty maľby na bravúrnej úrovni a to mu dáva slobodu. Okrem figurálnej tvorby a väčších kompozícií s viacúrovňovým rozvrhnutým časopriestorom nezabúda ani na sviežosť plenérovej maľby, kedy sa mu podľa jeho slov témou maľovania stáva samotné maľovanie. Viac ako topografia miesta v jeho maľbách akcentuje samotný prežitok lokality symbolizovaný aj dramatickejším svetlom alebo neurčitou postavou. Nevyhýba sa ťažkým prostrediam, výber lokalít nefunkčných „stalkerských“ prostredí industriálnych architektúr, zdanlivo nemalebných zákutí súčasného mesta alebo prebujnenej architektúry z obdobia “Mečiarizmu” , odkazuje na tvorcu, ktorý skrz svoju tvorbu hľadá neprikrášľovanú pravdu. Ako rodák z Trenčína dopĺňa post-industriálny charakter bývalého „mesta módy“ aj umiestnením svojho ateliéru na najvyššom poschodí bývalého Generálneho riaditeľstva Slovenských textilných podnikov – Texicomu, z ktorého pochádzajú obrazy jeho „trenčianskeho obdobia“.
Všednosť denne zažívaného okolitého priestoru slovenských, vo Florekovom prípade aj českých ( rezidenčný pobyt v Plzni 2015 ) miest a ich periférií, je hlavným zdrojom ich námetov. Viacero krát sa ocitli na tom istom mieste, kedy si „podali“ zvolený maliarsky objekt každý svojim spôsobom. Námety vychádzajú z toho, kde sa práve autori nachádzajú. Na výstave je taktiež ukážka z ich spoločného maliarskeho pobytu v Linzi. Obaja majú odlišný rukopis, aj spôsob komponovania do formátu má rozdielny charakter.
Juraj Florek je výhradne plenérový maliar, ktorý ale nepracuje impresionisticky, akoby sa dalo čakať, pretože maľovanie pod šírym nebom má najčastejšie príznaky rýchleho impresívneho zachytávania reality. Naopak Florek pracuje dlho, začína koncentrovanou štetcovou kresbou, ktorou veľmi premyslene načrtáva stavbu a skladbu obrazu. Zdá sa, že všetko má premyslené. Avšak dlhý čas strávený v plenéri mestských zákutí prihráva do hry nečakané udalosti meniaceho sa prostredia, napríklad vo forme neustále sa meniacich formácií automobilov ako neodmysliteľnej súčasti súčasných miest. Navyše je Florekova maľba veľmi svieža a pastózna, deleným rukopisom, objemovým a takmer grafickým traktovaním plochy obrazu pripomína štýl Vincenta Van Gogha. Florekove obrazy majú však veľmi hravý a miestami vtipný pôvab nezaťaženými, v maliarovej koncepcii maľby, zbytočnými filozofickými, či psychologickými vrstvami. Tak isto ako v prípade Tomana, cení ťažké prostredia bez zbytočného prikrášľovania.
Ich spoločným dlhodobým neúspešným projektom je TURBOPLENÉR, o ktorom si vravia, že jedného dňa sa do neho pustia naplno. Ide o najvoľnejšie možné interpretácie plenérovej maľby od distribúcie terpentínu dronom počas plenérovej akcie, cez situovanie sa na kurióznych miestach na maľbu až po najrôznejšie využitia maliarskeho stojanu performatívnym spôsobom. Každý projekt dostáva typizované sériové číslo typu TURBOPLENÉR 600, OPLAN PLENÉR alebo TURBOPLENÉR -60, číslo je vždy priamo úmerné úspešnosti alebo neúspešnosti ich maliarskeho výkonu.

Výstavu podporili : Fond na podporu umenia, Mesto Trenčín, Rádio_FM a Rádio_Devín.



.footer { position: fixed; bottom: 0; left: 0; right: 0; height: 50px; }